Brusel/Bratislava
9. mája (TASR) - Za Deň Európy bol 9. máj vyhlásený v roku 1985 na
vrcholnej schôdzke predstaviteľov Európskej únie (EÚ) v Miláne. Prvýkrát
sa oficiálne oslavoval pred 40 rokmi v roku 1986. Tohto roku uplynie aj
40 rokov odvtedy, čo 29. mája 1986 prvýkrát oficiálne vyvesili vlajku
EÚ pred sídlom Európskeho spoločenstva v Bruseli. V januári 2026 prešlo
40 rokov tiež od vstupu Portugalska a Španielska do EÚ.
Dátum Dňa Európy - 9. máj - odkazuje na Schumanovu deklaráciu, ktorá
odštartovala modernú európsku integráciu a viedla k vytvoreniu EÚ. Deň
Európy sa stal jedným zo symbolov Únie, akými sú vlajka EÚ, jej hymna či
motto, ktoré znie „Zjednotení v rozmanitosti.“
Základy európskej integrácie položil 9. mája 1950 francúzsky minister
zahraničných vecí Robert Schuman, keď v Paríži v prejave navrhol novú
podobu politickej spolupráce v Európe, ktorá by zabránila vojnám medzi
európskymi národmi. Pri jeho koncipovaní mu význame pomohol poradca a
priateľ Jean Monnet.
Schuman v prejave navrhol preniesť francúzsko-nemeckú produkciu uhlia a
ocele pod jeden najvyšší orgán, ktorý by bol otvorený aj pre ďalšie
európske krajiny. Ich spolupráca mala prebiehať tak, aby sa medzi
európskymi krajinami vytvorili spoločné záujmy, ktoré by postupne viedli
k politickej integrácii, základnému predpokladu upokojenia vzájomných
vzťahov po druhej svetovej vojne.
„Európa sa nevybuduje naraz alebo podľa nejakého jednoduchého plánu.
Vybuduje sa na základe konkrétnych dosiahnutých úspechov, ktoré najskôr
vytvoria pocit vzájomnej solidarity. Spojenie európskych národov
vyžaduje elimináciu dlhotrvajúceho nepriateľstva Francúzska a Nemecka,“ uviedol Schuman v prejave, známom ako Schumanova deklarácia, ktorá sa považuje za „rodný list“ EÚ.
Na jeho deklaráciu kladne zareagovalo šesť krajín - Francúzsko, Nemecká
spolková republika, Taliansko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko, ktoré
18. apríla 1951 podpísali Parížsku dohodu. Do platnosti vstúpila 23.
júla 1952, pričom vzniklo Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO).
Schumanovo úsilie o spoluprácu európskych krajín neochablo a sústredil
sa na tvorbu orgánov a inštitúcií budúcej spoločnej Európy. V roku 1955
sa stal predsedom Európskeho spoločenstva a v rokoch 1958 - 1960 bol
prvým predsedom Európskeho parlamentného zhromaždenia so sídlom v
Štrasburgu. Pri odchode z úradu mu parlament pridelil titul „otec
Európy“.
Spolupráca medzi európskymi krajinami sa výrazne prehĺbila 23. mája
1957, keď v Ríme predstavitelia Belgicka, Francúzska, Holandska,
Luxemburska, Nemeckej spolkovej republiky a Talianska podpísali zmluvy,
na základe ktorých vzniklo Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a
Európske spoločenstvo atómovej energie. V roku 1973 sa k zakladajúcim
členom sa pripojili Dánsko, Írsko a Veľká Británia. O osem rokov neskôr
Grécko, v roku 1986 Portugalsko a Španielsko. V roku 1990 aj dnes už
bývalá Nemecká demokratická republika (NDR).
V novembri 1993 vstúpila do platnosti Maastrichtská zmluva (podpísaná 7.
februára 1992), ktorá európsku integráciu posunula do podoby EÚ. V roku
1995 sa členmi Únie stali Fínsko, Švédsko a Rakúsko, v roku 2004
Cyprus, Česko, Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko,
Malta a Slovinsko. Začiatkom roku 2007 sa Únia rozrástla o Bulharsko a
Rumunsko a 1. júla 2013 o Chorvátsko.
Vstupom do EÚ sa krajiny zaviazali rešpektovať jej mierové ciele,
sociálny pokrok, ekonomický rozvoj a solidaritu, ako sa to uvádza v
Schumanovej deklarácii o naplnení dávneho sna - zjednotenia európskeho
kontinentu.
Obyvatelia Spojeného kráľovstva v referende z 23. júna 2016 o vystúpení z
EÚ rozhodli o tzv. brexite. Po viacročných rokovaniach sa rozhodnutie
občanov Spojeného kráľovstva o vystúpení z EÚ naplnilo 31. januára 2020.
Deň Európy je štátnym sviatkom, resp. dňom pracovného voľna pre
zamestnancov inštitúcií EÚ. V roku 2019 bol vyhlásený za štátny sviatok v
Luxembursku. V Chorvátsku či v Litve je Deň Európy pamätným dňom. Na
Slovensku je 9. máj významným dňom, ale nie je štátnym sviatkom ani dňom
pracovného pokoja. Vo väčšine členských štátov EÚ sa tento deň oslavuje
kultúrnymi a informačnými podujatiami, ale bez prerušenia bežného
pracovného režimu.